Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Death metal starej školy stále žije, v súčasnosti ide miestami až o trend, v ktorom - tak ako hocikde inde – platí, že „veľa povolaných, málo vyvolených“, a preto sa to všetkým tým kapelám veriť ani nedá, keďže urobiť niečo v duchu dávnych čias, kedy bol death metal novou, záhadnou a desivou entitou, sa tiež nepodarí každému - feeling nekúpite v hypermarkete ani ho nestiahnete z netu. Je rok 2012 a v tomto smere to momentálne metalovému svetu natreli rozhodne nie vetchí „starci“ ASPHYX s ich „kladivom smrti“. Ale o „Deathhammer“ tu reč nebude, určite nie dnes, pretože tento svoj „dlh spoločnosti“ som už splatil na inom mieste a bol som štedrý ako dlho nie. Pozrieme sa na vec, ktorá vyšla už skoro pred rokom, niekedy vtedy som ju aj zrecenzoval, a keďže inde sa nikdy na rad nedostala, prečítate si o nej tu.
To, že sú v Izraeli nejaké metalové kapely, by nemalo prekvapiť nikoho kto má hoci aj len priemerné IQ a zbežný prehľad o scéne, je to tak 20 rokov stará „senzácia“. SONNE ADAM, po hebrejsky „ten, ktorý nenávidí ľudský rod“, vznikli v roku 2007 a po EP „Armed With Hammers“ z mája 2010, ktoré vydalo nemecké vydavateľstvo Imperium Productions, im v apríli roku 2011 vyšiel dlhohrajúci debut „Transformation“. SONNE ADAM, v súčasnosti hrajúci ako štvorčlenná formácia (o.i. s gitaristom zo sludge/metalových DUKATALON), ho stvorili v dvojici Dahan (vokály) a Davidov (všetko ostatné). Tvorca hudby Davidov nie je až taká neznáma persóna a jeho hudobný záber je v rámci extrémneho metalu pomerne široký, obsahuje alebo obsahoval aj hranie v black/thrashmetalových HELL DARKNESS, satanisticko blackmetalových TSORER a vo fekálnom gore/grindovom chorom nonsense ABOSRANIE BOGOM.
Čo obsahuje deväťskladbové CD spolku vyvolávajúceho zo záhrobia ducha starého death metalu? Veľmi dobré veci v štýle vynikajúco zvládnutého klasického veľmi temného death metalu zo začiatku 90. rokov. Žiadne fofry, naopak pochmúrne, ťahavé a atmosférické záležitosti s textovými posolstvami prinášanými ťažkým, hlbokým, kloktavým a zároveň zrozumiteľným vokálom. Tempá a pár gitarových postupov môžu pripomenúť PARADISE LOST na „Gothic“ alebo AUTOPSY, s tým, že SONNE ADAM majú oveľa apokalyptickejšiu, takú až pravekú náladu dimenzií, v ktorých človek nestál na vrchole ničoho.
Hlavne mi však tento album svojou stavbou a vyznením pripomína iný skvost „starodávneho“ death metalu, konkrétne „Soulside Journey“ od DARKTHRONE. (To, že na debutovom EP majú cover „The Serpents Harvest“ z „Total Death“, zrejme nebude náhoda.) „Transformation“ je zhudobnenie sveta bičovaného temnotou, zlom a ovládaného rúhavými monštrami, ktorých hlavnou zbraňou je paralyzujúci des. Stará škola a staré idey s modernými zvukovými možnosťami, marše bicích, zlovestné, z iných sfér prichádzajúce harmónie gitár, strašidelný, šťavnatý vokál ako z čias BLASPHEREION či MIASMA, na to vrstvy temného šepotu, pár dosamplovaných pekelných zvukov, a je to tam. Death metal s atmosférou podzemných jaskýň, v ktorých číha zlo z dimenzií, ktoré boli staré už v čase vzniku nášho sveta, s textami plnými rúhania, zla, okultizmu a apokalyptických vízií je výbornou bránou v čase pre tých, ktorí by chceli pocítiť, ako to bolo kedysi. V niektorých delirických momentoch si pamätníci možno spomenú aj na dávnu austrálsku death/doomovú apokalypsu DISEMBOWELMENT. Uchopenie a podanie štýlu je tu podobné ako u kalifornských DEATHEVOKATION (zaujímalo by ma, kedy sa s novým albumom priflákajú oni), to znamená, že je vynikajúce.
V dobe, kedy dosť výrazne stúpol záujem o tento „starý“ death metal, sa asi netreba čudovať skutočnosti, že SONNE ADAM sa stali súčasťou kolosu zvaného Century Media. Je samozrejmé, že vydavateľstvo to nerobí zo žiadnych filantropických dôvodov, a treba dúfať, že izraelský objav, ktorý už na debute znie tak, že by bola blbosť čokoľvek tam chcieť vylepšovať, mašinéria, ktorá proste už dávno underground nie je, nejakou nešťastnou náhodou nerozdrví.
1. We Who Worship The Black
2. I Sing His Words
3. Sonne Adam
4. Solitude In Death
5. Take Me Back To Where I Belong
6. Shine
7. I Claim My Birth In Blood
8. Transformation
9. Apocalypse
Diskografie
Messengers Of Desolate Ways (kompilácia) (2012) Doctrines Of Dark Devotion (EP) (2012) The Sun Is Dead (EP) (2012) Transformation (2011) Armed With Hammers (EP) (2010)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2011 Vydavatel: Imperium Productions Stopáž: 41:47
Hned první skladba naznačuje, že u DEUS MORTEM se věci začínají měnit. Poláci posunuli svůj BM do čistějších a melodičtějších vod. Jistě, řízky se občas klepou nekompromisně, nicméně i tak je ústup do přijatelnějších sfér znát. Osobně mi to ale nevadí.
Jeden z nejvíce obskurních rituálů roku 2024. Lidé (?) okolo IMPETUOUS RITUAL / GRAVE UPHEAVAL vyrukovali s neotesaným black/death metalovým manifestem. Divokost, chaotičnost, ale zároveň i slušný skladatelský skill. Hudba dle mého gusta. Více za týden.
Timothée Chalamet sa vraj na place nechal oslovovať Bob; naučil sa hrať na gitaru a spievať ako Dylan. Film, pokrývajúci roky 1961-65, stojí na hereckom a hudobnom výkone hlavných hviezd (a na skvele zapracovaných piesňach). Inak sa do hĺbky príliš nejde.
Vtipné intro je naozaj iba začiatok skvelého zážitku, ktorý nám opäť pripravili odviazaní a radostní Švédi. Tento let do Taškentu je naozaj veľká paráda. Vzletné melódie, príjemná atmosféra - hodinka uletí ako nič. Opäť raz nesklamali!
První deska po návratu Bobby Lieblinga z vězení potvrzuje teze o starých psech a nových kousích. Pro alespoň s nějakou starší nahrávkou obeznámené jedince album moc novinek nepřinese, na druhou solidní standard temného rocku/doomu ze staré školy potěší.
Hitový generátor sice pořád pracuje, ale už se z něj bez pravidelné údržby trochu kouří. Švédové opět natahují stopáž až někam k jedné hodině a to se hlavně ke konci nahrávky už dost projevuje. Stále příjemný poslech, ale trhlinky se postupně zvětšují.
Pohrobci skvělých GLACIATION se vrací po dlouhé dekádě s půl hodinou obtížně zařaditelného post BM, který oproti původní kapele působí podstatně lyričtějším, křehčím dojmem. Zároveň je to opět výzva pro posluchače propracovat se do téhle fascinující vize.